Poslucháč Stano vyrozprával svoj príbeh
a v podstate priznal veľké sympatiu k pivu...




Chalaň z kopca: PIVO.

Keď som bol malý, vzal ma dedko na široké - ďaleké ...
odišiel hľadať kozáky a mňa nechal spať na deke. (čekuj ten rým).

Vedľa deky nechal takmer celé pivo. Malý Stano to pivo prevrátil... Do seba... 5 hodín sme boli na prechádzke, len aby som vytriezvel a mama nič nepoznala... Posledných 12 rokov ma asi nikto v bare nevidel piť minerálku... Frajerky ma škubali za rukáv, volali "Stano nepi už to pivo!“, vyhrážali sa rozchodmi, nedávali, (nadávali pardon), spali chrbtom, neholili si nohy á ani pazuchy a tie ďalšie veci! Prepínali reklamy, keď dávali hajneken cez ligu majstrov.

Pil som pivo v robote, možno za voľantom... pred, aj po. Budíček pivko, desiata pivko, obed pivko, oľovrant pivko...večera pivko... V tesku mi chodil pomáhať sbs kár k fľašomatu... Pil som k fodbalu , po fodbale, pred tréningom, po zápase. Stal som sa pičom piva. Bral som to vážne. V lete som smrdel ako brigádnik v chmeli.

Ale láska je slepá....

Na narodeniny a Vianoce sme si s tatkom začali kupovať pivo. Pivo pod stromčekom, za stromčekom. Nie nie, ja nemusím ja už ho vidím.... Postupne som si všetko prerátaval na pivo. Cesta vlakom domov 20 pív.... Cesta nazad 20 pív... Ostal som.

Frajerky prišli, odišli, búchali dverami ako prievan v lete. Porazili sme bratřy čechy, ako by ste to oslávili? Porazili sme Talianov... Španielov. Historické úspechy a ja som mal piť kofolu ne? ... 10 pív tam, 10 pív hentam... pre ľahšiu matiku som si začal neskôr odpočítavať nuly. Presne tak jak ma naučili v škole. Matematika... No konečne som ju využil.

Zapol som telku, corgoň pre všetkých... drb to najľepše čo doma máme. šššššššš šariš.... srdcom východňar. Reklamy som ovládal naspamäť.. to bola ulička páni.

Moja viedeňská káva. Na vrchu pena miesto šľahačky a miesto kávy pivo. ... čakal som že si niekto môj talent všimne, že ma vezmú na súťaž, piť za Spartu, alebo Slovan ... prišiel som do Bé... skúsiť šťastie. Poľovali na mňa... strašili s nejakým fúkaním.. a ja som fúkal... jedno za druhým...

Chalaň z kopca vie skákať cez plot. Bol som nindža asasin. Pivopič level 1000. Vo vlaku som sedel v jedálenskom vozni a vedľa mňa dve plzne. Cesta ubehla rýchlo. Netrápila ma nefungujúca klíma, miestenky, spotení ľudia a ani ošťatý záchod a pri tretej výhybke som prispel aj ja... šťat vo vlaku je ako hrať pri je*ačke piškvorky.. neni to sranda...alebo je?

Pivo som sa postupne naučil otvárať všetkým.... Vidličkou, nožom, cédečkom, papierom, mobilom, zábradlím, eurkom, sekerou, hokejkou, teniskou, druhým pivom, druhé tretím pivom - proste všetkým, čo dokázalo zakvačiť ten vrchnák zlatý.

Rád som pučil plechovice, strieľal do nich vzduchovkou, hádzal ich do kúta, trhal ich, zbieral ... 50 plechovíc bolo jedno pivo.... To znamená, že aby si si zarobil na 2 pivká ... musel si vypiť 100 pív! Nemal som to ľahké...

Slovo pivo viem povedať v pätnástich jazykoch...dokážem otvoriť pivo v úplnom tichu kina, keď Jake púšťa dvere svojej Rose a vychutnať si ten zvuk v akustickom kráľovstve sály. Viem ako chutí pivný špeciál, vychladené dvanástky... poznám lacné šťanky z drahých barov a reštaurácii.

Sud piva unesiem, ale rovnakoťažkú krabicu pi*ovín nie. Možno zákon gravitácie?!

Pivo je fenomén a ak mohol dostať hen nejaký mentos nobelovú cenu za peniscilín ... mojim hrdinom je prvý pivovarník. Pivo zmenilo tvar, zmenilo chuť. Podliehalo móde. Cestovalo so mnou v ruksaku. Behal som poň do obchodu, keď sa robila stavba, štrngal po kopcoch, keď som s prázdnymi behal nazad.

Ja a pivo, to nie je príbeh. To je román, 50 odtieňov žltej, je to múza a tajná ingrediencia mojich básni. Je to malý vesmír, žltá ponorka a ja v nej. Pili ste ho cez slamku za 20 korún a smiali ste sa. Tancovali a žili.

Nikdy tie prašule za to pivo nikomu nechýbali...nikdy Vám tie bozky nesmrdeli a básne nerozplakali...

Je horúci letný deň. Sedíme v tieni. Teroristi, politika, robota, globálne otepľovanie, slabá úroda zemiakov, dopravná nehoda.... Počujem bublinky ako pukajú na hladine ... pozerám na svet cez zlatú farbu. Oproti sedí žena. nachvíľu moja. Jak sa volá?

Počúvam o nástrahách piva, ktoré sa strácajú v hudbe miestneho lokálu. Unudená čašníčka. "Dáte si ešte niečo?“ Jedno pivo a pre dámu čaj....
_______________________________________________________________

1.December.2015 - 1. Deň bez piva.

Ráno som vstal. o jedenástej. Napil som sa vody. Chutila tak... nijak. Ako keď sedíte pri ohni a on nehorí....

V zrkadle som zbadal voľajakého chalana. Poznal som ho z fejsbuku. Ku*va však to som ja...

O tretej som začínal vnímať rodičov... konečne som chápal, prečo mama stále piskuje. Na zemi ležal expander, flaša piva a nejaký nezaplatený šek. V rohu plechovka a na stole zaschnutý tanier. Ďalšie blbé predsavzatie, veď 6-teho mi možno Mikuláš donesie pivko...