Máme tu nový FunBlog. Autorom je poslucháč Gabo, hovorí si aj Gabko, ktorého môžeš sledovať aj na jeho stránke. Sleduj TU. Poslal nám 7 scenárov, ktoré môžete zažiť len vo vlaku.
1.situácia
Máš deň podľa predstáv. Všetko ti kvitne pod rukami. Každý sa na teba usmieva. Jednoducho, radosť žiť. Zvyčajne to nerobíš, no dnes je ti tak skvelo, že prahneš po ľudskej prítomnosti. Chceš zdieľať svoju radosť. Pustiť sa do reči s neznámym cudzincom. Nadviazať akýkoľvek kontakt. Nastúpiš do vlaku s úsmevom na perách a začneš hľadať miesto na sedenie. Dochádza ti, že voľných miest je podozrivo veľa. Sadneš si do prvého kupé. Je prázdne. Čakáš, že si niekto prisadne a podelíš sa o svoju dobrú náladu. Chceš ju rozšíriť do celého sveta.
Po chvíli si však uvedomíš, že sa vlak pohol a ty stále sedíš osamote. Úsmev ti zmizol z tváre. Aj tých pár ľudí, ktorý nastúpili s tebou, vyhľadáva svoj kúsok súkromia a nechce sa nechať vyrušovať. Celú cestu prečkáš bez jediného náznaku kontaktu. Tvoje nadšenie zo života vyprchalo. Vystupuješ s maximálnym znechutením a nadávkou na perách. Ľudia sú opäť príšerní. Toto rozhodne nie je deň podľa predstáv. Nenávidíš vlaky.
2.situácia
Je jar. Si single. Vyberieš sa na vlak s úmyslom dopraviť sa z bodu A do bodu B. Pri pokladni sa zahľadíš na objekt svojich túžob. Pohľad je až príliš dlhý na to, aby šlo o náhodný očný kontakt. Obaja sa usmejete. Zaobstaráš si lístok. Samozrejme, bezplatne. Ak už nechodíš do školy, vyklopíš pár eur tete predavačke do rúk.
Tajne sa modlíš, aby aj tvoj nový a dobre vyzerajúci objav nastúpil na rovnaký vlak. Nakoniec sa stretávate v kupé. Sadneš si oproti. Pozdravíš. V kupé sedíte sami a nikto vás nevyrušuje. Dáte sa do reči a po niekoľkých vetách pozoruješ obojstranné sympatie. Rozhovor je čoraz podnetnejší. Snažíš sa nič nepokaziť, keď v tom sa predmet tvojich záujmov, načiahne pre telefón. “Áno, zlatko o 5 minút som na stanici, čakaj ma.” Opúšťa ťa. Nenávidíš vlaky.
3.situácia
Táto situácia sa odohráva prevažne v rámci strednej a východnej časti Slovenska v neskorých večerných hodinách. Máš za sebou náročný deň. Pred sebou noc plnú úloh, ktoré ešte musíš do rána vyriešiť. Vonku už je noc. Opieraš si hlavu o zarosené okno. Snažíš sa oddýchnuť si na ceste domov. Využiť tých pár minút na načerpanie novej energie. Celodenná únava a stres sa na tebe podpísali.
V momente sladkého prechodu bránou dreamlandu sa otvára brána tvojho kupé. Otvoríš oči aby sa aj tie presvedčili o tom, čo uši už dávno registrujú. Prisadá si partia, očividne posilnená alkoholom. Jeden usilovne zviera harmoniku. Alebo je to heligónka? To naozaj nechceš skúmať. Ostatní štyria zborovo vyspevujú a privlastňujú si tvoj okamih oddychu. Skupina muzikantov ťa vyzýva do spevu. Nenávidíš vlaky.
4.situácia
Čaká ťa dlhá cesta cez polovicu republiky. Vo vlaku stretneš kamaráta, s ktorým ste sa nevideli celú večnosť. Vyrastali ste spolu, no vaše cesty sa po čase rozdelili. Púšťate sa do dynamického a emotívneho rozhovoru, ktorý sa tak skoro neskončí. Nenecháte sa vyrušiť ani tým, že v kupé nie ste sami. Veselo debatujete.
Na prvej zastávke si prisadá staršia pani. Cítiš jej pohľad. Upiera ho na teba. Prebodáva ťa ním. Nakoniec podľahneš a pozrieš na ňu. Staršia pani chytá svoju šancu za pačesy. Spúšťa svoj monológ o starých časoch. Prechádza na karhanie mládeže a hanenie novodobej techniky zakaždým, keď pozrieš na mobil, v snahe umlčať ju. Pretrhnúť niť. Nevzdáva sa a nepúšťa ani jedného z vás k slovu. Po dvoch nekonečných hodinách sa lúčiš s kamarátom, ktorý cestuje ďalej ako ty. Dohadujete sa na stretávke, kde sa porozprávate dlhšie ako 10 minút. Obaja však viete, že to tak skoro nebude. Nenávidíš vlaky a staré panie.
5.situácia
Sedíš v šesťmiestnom kupé. Oproti tebe 3 typy ľudí. Jeden spáč. Druhý čitateľ. Tretia majsterka Slovenska v rýchlosti písania na mobile. Vedľa teba zrejme zaľúbený pár. Usudzuješ z intenzity bozkávania. Naozaj sa do toho opierajú. Popri bozkoch zachytíš aj smelé dotyky. Začínaš sa za nich cítiť trápne, no im to zjavne problém nerobí. Šepkajú si do ucha. Smejú sa. Pri bozkávaní ťa drgajú. Nie je to už náhodou sex? Nie, to sa k sebe tak veľmi silno mačkajú. Hrajú sa primitívne párové hry, typické pre škôlkarské lásky. Nevieš či sa smiať či plakať, a tak jediné čo ti ostáva je prevracať očami. Nenávidíš detské páry. A vlaky.
6.situácia
Vonku mrzne. Nikto sa neopováži otvoriť okno. Kúrenie ide na plné obrátky. Vlak je vskutku plný. Sedíš v tesnej blízkosti zdroju kúrenia a toto miesto tak skoro neprepustíš. Si v pohode.
Keď tu zrazu, sa v teplom vánku vzduchu, prúdiacom po celom kupé, rozleje neznesiteľný zápach. Zadržuješ dych. Smrad neustupuje, ba čo viac, naberá na intenzite. Nemôžeš to vydržať. Osoba sediaca vedľa teba veselo odfukuje a tvári sa akoby nič. Ale ty dobre vieš. Prepichuješ ho pohľadom. V duchu ho mrzačíš nadávkami. Tvoja kondícia výdrže bez dychu je na kolenách. Podliehaš vnútornému tlaku a nadychuješ sa. Aróma je neustále v povetrí. Vzdávaš sa a vybiehaš von. Tvoje miesto okamžite preberá režisér zbesilého odchodu a sladko sa pritom usmieva. Okolití svedkovia spia. Mrzneš v uličke. Nenávidíš vlaky. Neskutočne ich nenávidíš.
7.situácia
Doma ťa nevideli už dva mesiace. Idú Vianoce a ty sa nevieš dočkať sladkého pocitu pohody a pokoja. Domov však vedie ďaleká cesta. Už len posledných pár krokov ťa delí od bezstarostného vstupu do vlaku. Vychádzaš schodmi na preplnené nástupište. Zmocňuje sa ťa panika. Na nástupišti sa nedá pohnúť a vlak vyzerá byť plný. Predieraš sa davom. Prechádzaš cez celé nástupište. Všetci naokolo sú nervózni. Vlak praská vo švíkoch. Ľudia stoja na schodoch, v uličkách a aj na záchodoch. Zbadáš kúsok voľného miesta vo dverách.
Výpravca píska. Bojuješ s hromadou ľudí. K jedinému voľnému miestu vo vlaku vedú dva metre. Pred nosom dnu naskakuje udychčaný muž. Vôbec ťa nevníma a otáča sa ti chrbtom. Dvere sa zatvárajú. Vlak odchádza a ty smutne klesáš na staničnú lavičku. Ďalší vlak má odchod zajtra ráno. Necítiš v súvislosti s vlakmi žiadnu emóciu. Nevládzeš a ani nechceš. O dva týždne na to si kupuješ auto.
Máš deň podľa predstáv. Všetko ti kvitne pod rukami. Každý sa na teba usmieva. Jednoducho, radosť žiť. Zvyčajne to nerobíš, no dnes je ti tak skvelo, že prahneš po ľudskej prítomnosti. Chceš zdieľať svoju radosť. Pustiť sa do reči s neznámym cudzincom. Nadviazať akýkoľvek kontakt. Nastúpiš do vlaku s úsmevom na perách a začneš hľadať miesto na sedenie. Dochádza ti, že voľných miest je podozrivo veľa. Sadneš si do prvého kupé. Je prázdne. Čakáš, že si niekto prisadne a podelíš sa o svoju dobrú náladu. Chceš ju rozšíriť do celého sveta.
Po chvíli si však uvedomíš, že sa vlak pohol a ty stále sedíš osamote. Úsmev ti zmizol z tváre. Aj tých pár ľudí, ktorý nastúpili s tebou, vyhľadáva svoj kúsok súkromia a nechce sa nechať vyrušovať. Celú cestu prečkáš bez jediného náznaku kontaktu. Tvoje nadšenie zo života vyprchalo. Vystupuješ s maximálnym znechutením a nadávkou na perách. Ľudia sú opäť príšerní. Toto rozhodne nie je deň podľa predstáv. Nenávidíš vlaky.
2.situácia
Je jar. Si single. Vyberieš sa na vlak s úmyslom dopraviť sa z bodu A do bodu B. Pri pokladni sa zahľadíš na objekt svojich túžob. Pohľad je až príliš dlhý na to, aby šlo o náhodný očný kontakt. Obaja sa usmejete. Zaobstaráš si lístok. Samozrejme, bezplatne. Ak už nechodíš do školy, vyklopíš pár eur tete predavačke do rúk.
Tajne sa modlíš, aby aj tvoj nový a dobre vyzerajúci objav nastúpil na rovnaký vlak. Nakoniec sa stretávate v kupé. Sadneš si oproti. Pozdravíš. V kupé sedíte sami a nikto vás nevyrušuje. Dáte sa do reči a po niekoľkých vetách pozoruješ obojstranné sympatie. Rozhovor je čoraz podnetnejší. Snažíš sa nič nepokaziť, keď v tom sa predmet tvojich záujmov, načiahne pre telefón. “Áno, zlatko o 5 minút som na stanici, čakaj ma.” Opúšťa ťa. Nenávidíš vlaky.
3.situácia
Táto situácia sa odohráva prevažne v rámci strednej a východnej časti Slovenska v neskorých večerných hodinách. Máš za sebou náročný deň. Pred sebou noc plnú úloh, ktoré ešte musíš do rána vyriešiť. Vonku už je noc. Opieraš si hlavu o zarosené okno. Snažíš sa oddýchnuť si na ceste domov. Využiť tých pár minút na načerpanie novej energie. Celodenná únava a stres sa na tebe podpísali.
V momente sladkého prechodu bránou dreamlandu sa otvára brána tvojho kupé. Otvoríš oči aby sa aj tie presvedčili o tom, čo uši už dávno registrujú. Prisadá si partia, očividne posilnená alkoholom. Jeden usilovne zviera harmoniku. Alebo je to heligónka? To naozaj nechceš skúmať. Ostatní štyria zborovo vyspevujú a privlastňujú si tvoj okamih oddychu. Skupina muzikantov ťa vyzýva do spevu. Nenávidíš vlaky.
4.situácia
Čaká ťa dlhá cesta cez polovicu republiky. Vo vlaku stretneš kamaráta, s ktorým ste sa nevideli celú večnosť. Vyrastali ste spolu, no vaše cesty sa po čase rozdelili. Púšťate sa do dynamického a emotívneho rozhovoru, ktorý sa tak skoro neskončí. Nenecháte sa vyrušiť ani tým, že v kupé nie ste sami. Veselo debatujete.
Na prvej zastávke si prisadá staršia pani. Cítiš jej pohľad. Upiera ho na teba. Prebodáva ťa ním. Nakoniec podľahneš a pozrieš na ňu. Staršia pani chytá svoju šancu za pačesy. Spúšťa svoj monológ o starých časoch. Prechádza na karhanie mládeže a hanenie novodobej techniky zakaždým, keď pozrieš na mobil, v snahe umlčať ju. Pretrhnúť niť. Nevzdáva sa a nepúšťa ani jedného z vás k slovu. Po dvoch nekonečných hodinách sa lúčiš s kamarátom, ktorý cestuje ďalej ako ty. Dohadujete sa na stretávke, kde sa porozprávate dlhšie ako 10 minút. Obaja však viete, že to tak skoro nebude. Nenávidíš vlaky a staré panie.
5.situácia
Sedíš v šesťmiestnom kupé. Oproti tebe 3 typy ľudí. Jeden spáč. Druhý čitateľ. Tretia majsterka Slovenska v rýchlosti písania na mobile. Vedľa teba zrejme zaľúbený pár. Usudzuješ z intenzity bozkávania. Naozaj sa do toho opierajú. Popri bozkoch zachytíš aj smelé dotyky. Začínaš sa za nich cítiť trápne, no im to zjavne problém nerobí. Šepkajú si do ucha. Smejú sa. Pri bozkávaní ťa drgajú. Nie je to už náhodou sex? Nie, to sa k sebe tak veľmi silno mačkajú. Hrajú sa primitívne párové hry, typické pre škôlkarské lásky. Nevieš či sa smiať či plakať, a tak jediné čo ti ostáva je prevracať očami. Nenávidíš detské páry. A vlaky.
6.situácia
Vonku mrzne. Nikto sa neopováži otvoriť okno. Kúrenie ide na plné obrátky. Vlak je vskutku plný. Sedíš v tesnej blízkosti zdroju kúrenia a toto miesto tak skoro neprepustíš. Si v pohode.
Keď tu zrazu, sa v teplom vánku vzduchu, prúdiacom po celom kupé, rozleje neznesiteľný zápach. Zadržuješ dych. Smrad neustupuje, ba čo viac, naberá na intenzite. Nemôžeš to vydržať. Osoba sediaca vedľa teba veselo odfukuje a tvári sa akoby nič. Ale ty dobre vieš. Prepichuješ ho pohľadom. V duchu ho mrzačíš nadávkami. Tvoja kondícia výdrže bez dychu je na kolenách. Podliehaš vnútornému tlaku a nadychuješ sa. Aróma je neustále v povetrí. Vzdávaš sa a vybiehaš von. Tvoje miesto okamžite preberá režisér zbesilého odchodu a sladko sa pritom usmieva. Okolití svedkovia spia. Mrzneš v uličke. Nenávidíš vlaky. Neskutočne ich nenávidíš.
7.situácia
Doma ťa nevideli už dva mesiace. Idú Vianoce a ty sa nevieš dočkať sladkého pocitu pohody a pokoja. Domov však vedie ďaleká cesta. Už len posledných pár krokov ťa delí od bezstarostného vstupu do vlaku. Vychádzaš schodmi na preplnené nástupište. Zmocňuje sa ťa panika. Na nástupišti sa nedá pohnúť a vlak vyzerá byť plný. Predieraš sa davom. Prechádzaš cez celé nástupište. Všetci naokolo sú nervózni. Vlak praská vo švíkoch. Ľudia stoja na schodoch, v uličkách a aj na záchodoch. Zbadáš kúsok voľného miesta vo dverách.
Výpravca píska. Bojuješ s hromadou ľudí. K jedinému voľnému miestu vo vlaku vedú dva metre. Pred nosom dnu naskakuje udychčaný muž. Vôbec ťa nevníma a otáča sa ti chrbtom. Dvere sa zatvárajú. Vlak odchádza a ty smutne klesáš na staničnú lavičku. Ďalší vlak má odchod zajtra ráno. Necítiš v súvislosti s vlakmi žiadnu emóciu. Nevládzeš a ani nechceš. O dva týždne na to si kupuješ auto.