Píše Miro: Dnešný Slávov "Tescopříběh" (POZRI TU) vo mne prebudil dávne spomienky na prácu v tomto obchode. Nezabudnuteľný zážitok ešte z roku 2001,keď otvorili Hyper v Prešove.



 
Bolo otvorené cca mesiac, bol december, vyhrávali koledy, pri každej pokladni zástup ľudí...Pri pokladni tradične vystavené lákadlá pre deti vo forme drobných cukroviniek...

Na konci zástupu štýlová sexi mamička s asi 5 ročným dievčatkom.

Ako sa tak približovali k pokladni, tak začalo dievčatko dobiedzať: "Mamka, kúp mi lízatko"

Mamka len odvrkla: "Nevymýšľaj"

O minútu ďalší pokus: "Mamííí...kúp mi lízatko"

Mamka už mierne vytočená: "Ticho buď, nevymýšľaj, doma máš kopu sladkostí"

Rad sa pomaličky skracoval, no dievčatko sa nevzdávalo: "Mamííííí, veď mi kúp jedno lízatko"

Mamka už značne zvýšeným hlasom: "Ticho buď. Povedala som ti, že doma máš lízatko!!!"

Keď už mamka platila, zúfalé dievčatko s vypätím posledných síl zakričalo na celý obchod: "Mamííí...kup mi lízatko, lebo poviem babke, že si ujovi papala pipíka!!!"

Poviem vám ľudia, za tie roky som nikoho nevidel takto megarýchlo zbaliť nákup a zdymiť sa z obchodu. Výbuch smiechu v okruhu 20 metrov bol asi silným hnacím motorom... Zaujímalo by ma, či jej mamička pre istotu niekde po ceste nekúpila hneď niekoľko lízaniek... výmenou za bobríka mlčanlivosti.