Poslucháčka Veronika včera zažila príbeh ako z vianočného hollywoodskeho filmu. Nazvala ho: Vianočný príbeh trojmatky, ktorá na pol dňa opustila svoj bezpečný mikrosvet na materskej!
Dnes ráno som mala skúšku v škole. Hodina cesty tam, necelá hodina test, hodina cesty späť. Nič strašné, avšak prvýkrát som nechala doma aj škvŕňatko, s dostatkom mlieka v chladničke, ale predsa.
Vraciam sa domov, akurát volá muž, vravím, že za 10 minút som doma. A zrazu tri križovatky pred našou bytovkou brzdím na červenú. Radím jednotku a páka mi zostala v ruke! Áno, radiaca páka v mojej ruke! Čooooooo? Panika, stres, pohnúť sa nedá, autá trúbia, ja nechápem. Zapínam výstražné svetlá a volám mužovi, neschopná povedať súvislú vetu. Nastáva jeho šoková terapia – zhúknuť na mňa, nech sa ukľudním. Jasné, že pomohlo, revem ako malé decko.
Volám asistenčnú službu, zdvihne Čech, ktorému ledva rozumiem. Za ten svet nevie pochopiť, prečo keď mám LM značku, chcem odťahovku do Žiliny, nakoniec skonštatuje, že zavolá auto do Košíc. WTF? V tej chvíli predo mnou zastane dodávka a bliká.
Mladý muž príde ku mne, obzerá, čo sa stalo, upokojuje ma. Pýta sa, či mám trojuholník, otváram kufor, no nikdy som nič také v aute nevidela, ale je to v povinnej výbave, asi niekde bude. Vedeli ste, že je skladací? Ja nie. Obzerá páku, či sa nedá namontovať späť, ale nie, ona sa zlomila vejpúl (ako neskôr servisák skonštatovalatoval, musím mať riadnu silu, lebo toto ešte jakživ nevidel).
Ponúkol mi, že ma odtiahne do servisu, ja som ešte stále revala, spoločne hľadáme ten hák, pomaly sa ukľudňujem a ideme. Pred servisom mi ešte vraví, že keď mi povedia nehoráznu sumu, mám mu zavolať a on ma príde odtiahnuť inam, kde to urobia kamarátskejšie. A odišiel. A za hodinu mi zavolal, či som ok, ako som dopadla, či som už pokojná. Chápete? Ja doteraz nie.
Zdeno, ďakujem. Urobil si môj svet krajším, ukázal si mi, čo znamená mať otvorené a vnímavé srdce pre iných. Nebyť teba, ešte teraz sedím v tom aute uprostred cesty a revem. Zapamätám si to a budem sa snažiť poslať dobro ďalej. Si hrdina, môj vianočný anjel. Ďakujem.
Vraciam sa domov, akurát volá muž, vravím, že za 10 minút som doma. A zrazu tri križovatky pred našou bytovkou brzdím na červenú. Radím jednotku a páka mi zostala v ruke! Áno, radiaca páka v mojej ruke! Čooooooo? Panika, stres, pohnúť sa nedá, autá trúbia, ja nechápem. Zapínam výstražné svetlá a volám mužovi, neschopná povedať súvislú vetu. Nastáva jeho šoková terapia – zhúknuť na mňa, nech sa ukľudním. Jasné, že pomohlo, revem ako malé decko.
Volám asistenčnú službu, zdvihne Čech, ktorému ledva rozumiem. Za ten svet nevie pochopiť, prečo keď mám LM značku, chcem odťahovku do Žiliny, nakoniec skonštatuje, že zavolá auto do Košíc. WTF? V tej chvíli predo mnou zastane dodávka a bliká.
Mladý muž príde ku mne, obzerá, čo sa stalo, upokojuje ma. Pýta sa, či mám trojuholník, otváram kufor, no nikdy som nič také v aute nevidela, ale je to v povinnej výbave, asi niekde bude. Vedeli ste, že je skladací? Ja nie. Obzerá páku, či sa nedá namontovať späť, ale nie, ona sa zlomila vejpúl (ako neskôr servisák skonštatovalatoval, musím mať riadnu silu, lebo toto ešte jakživ nevidel).
Ponúkol mi, že ma odtiahne do servisu, ja som ešte stále revala, spoločne hľadáme ten hák, pomaly sa ukľudňujem a ideme. Pred servisom mi ešte vraví, že keď mi povedia nehoráznu sumu, mám mu zavolať a on ma príde odtiahnuť inam, kde to urobia kamarátskejšie. A odišiel. A za hodinu mi zavolal, či som ok, ako som dopadla, či som už pokojná. Chápete? Ja doteraz nie.
Zdeno, ďakujem. Urobil si môj svet krajším, ukázal si mi, čo znamená mať otvorené a vnímavé srdce pre iných. Nebyť teba, ešte teraz sedím v tom aute uprostred cesty a revem. Zapamätám si to a budem sa snažiť poslať dobro ďalej. Si hrdina, môj vianočný anjel. Ďakujem.