Jednou z takých bola aj kolegyňa Vanda, ktorá hlásila dopravný servis. Sme rovnako staré, krásne (až na to, že ona je chudá) a rovnako prepnuté. Diali sa nám vždy v tom istom čase tie isté veci, čo bolo niekedy až strašidelné. Dokonca sme si vždy robili srandu, že raz budeme naraz tehotné. A tak sa aj stalo.
Jeden deň v rádiu jej počas vysielania hovorím: „Podľa mňa som tehotná.“ Na čo mi odpovedala: „Podľa mňa aj ja.“ Ono to takto znie čudne, ale naozaj to tak bolo.
Ona mi dokonca do práce doniesla tehotenský test, ktorý som si musela na jej pokyn povinne počas reklamy vo vysielaní urobiť.
Takže Vanda bola vlastne prvá, kto vedel o tom, že budem mama. Ale frajerovi som to povedala hneď v ten istý deň, nech nie som úplne neromantická.
Boli sme spolu tehotné a závislé na bielych rožkoch a paštétach, ktoré sme v robote tlačili celý deň. Ona síce jedla viac, lebo madam čakala rovno dvojičky, ale ja som za to poctivo priberala aj za ňu. A tým, že sme boli ešte aj termínovo rovnako tehotné, mali sme o témy na rozhovor postarané.
Porodila presne 7 dní predo mnou, takže som zhruba vedela, čo ma čaká. A odvtedy neprešiel deň, kedy by sme si nepísali (vďakabohu za whatsapp).
Píšeme si od rána do večera – koľko spia jej deti, koľko môj, čo jedia, ako kakajú, aký majú problém, ako sa to dá vyriešiť, čo pomáha a čo funguje.... (nič, čo by zaujímalo kamošky-nematky). Raz si zabudla doma telefón a šla na výlet. Cítila som sa podvedená a opustená...
Je to veľmi praktické mať svoju Vandu:
1. Neotravujete nonstop ostatné kamošky (lebo veď stačí otráviť jednu).
2. Nemíňate si zbytočne dáta na portáloch ako sú zelené poníky.
3. Neotravujete ani svojho muža, takže aj doma to funguje.
PS.: My s Vandou nekojíme ani nedojčíme. Vanda sa raz pomýlila a namiesto „kojím“ napísala „koním“. Takže odvtedy koníme.
