Ale presne viem, prečo to tak je. Aby sa môj mozog mohol sústrediť iba na môjho syna a jeho problémy a maniere. Odkedy mám Miša, neprestala som premýšľať - čo mu je, prečo mu to je, čo s tým idem robiť. A možno by som sa na to všetko mohla aj vykašľať, ale nejak mi to zatiaľ nejde - srdce mi nedovolí.
Ale ten pocit, keď prídem na riešenie nejakého problému, cítim sa ako SUPERMAMA a mám pocit, že si zaslúžim nejaké ocenenie ako "Matka roka" alebo niečo v štýle nobelovky za objav storočia. Uvediem (radšej) príklad, lebo ja sa strašne celá prežívam a nikto nerozumie, o čom točím.

1.

Môj Mišo od narodenia spáva sám vo vlastnej postieľke a vo vlastnej izbe. Prespí mi celú noc, takže sa ani nenabehám a obidvaja sme takto spokojní. Keď sme ale na návšteve u mojich rodičov alebo u svokry, má synček problém. Kojím pomaly aj 5x v noci, často sa budí, mrnčí.... Ja na nervy a myslím, že aj on.
Dva mesiace mi trvalo, kým mi doplo, že asi JA MU VADÍM!!! Tým, že je naučený spať sám a v tichu, keď sme u starých rodičov, som s ním v izbe - a teda reaguje na každé šuchnutie mojej periny, zavŕzganie postele a podobne. Tak som vyskúšala aj na návšteve oddelené spanie. A naozaj bol tu problém. On spal sám v izbe, ja v izbe vedľa a prespal pekne celú noc. Nie som geniálna??? Ale to už je aké zistenie, že vadíte vlastnému dieťaťu (ale pre mňa stále lepšia verzia, ako ho potom nevedieť vypratať z vlastnej postele).

2.

Idú mu zuby, trpí, nechce otvoriť ústa a jesť.... Asi to pozná každá druhá mama. Po pár dňoch jeho trucu pri jedení som opäť zapla mozog naplno a prišla na niečo prevratné. Celý deň mu dávam z chladničky vychladené kusadielka a hračky na žuvanie, dávam mu cmúľať studenú mrkvu, len aby mu to uľavilo od bolesti a ja sa potom čudujem, že mi nechce jesť teplú večeru. Skúsila som ju nechať vychladnúť a až potom mu ju dať - jasné, že zjedol! Opäť som si chcela udeliť metál.

Len sa pýtam teraz - naozaj som iba ja taká mešuge a nedopnú mi takéto veci hneď? Že musím pár dní pozerať na to dieťa, čudovať sa ako somár, že čo zase má za problém a osvieti ma až po pár dňoch? Prosím vás, ak ste viaceré takéto, zdvihnite ruku a tie, ktorým dopína v momente problému, nepíšte mi, že sa to dá. Nech nemám zbytočné depky a nech mám stále pocit, že cenu za tieto moje vlastné objavy si naozaj zaslúžim.