Ak ma niekto číta pravidelnejšie, tak vie, že chudák Mišo si odtrpí každý zub. Teraz bol pár mesiacov pokoj od zubov, chýbajú mu už len posledné horné stoličky. A už tri dni mi hovoril, že ho bolia zúbky. Myslela som si, že to hovorí preto, lebo bola u mňa kamoška s mini bábom, ktorému sa prerezávajú prvé zúbky a natierali sme mu ich gélikom na zuby. A Mišo opakuje všetko, čo vidí. Akurát, že včera sa po obednom spánku zobudil s teplotou 38,5 a obrovským plačom. Nehovoril, iba nepríčetne ležal. Hneď mi bolo jasné, že tie dva posledné zuby sa derú von.
A horúčky striedali zimnice... A v noci som ho každú pol hodinu kontrolovala, či mu teplota nestúpa, či ho netrasie, či dýcha (ja som psycho, ja sa o neho príšerne bojím, keď nie je úplne fit. Akurát už menej dramatizujem a viem, že to prejde. Predsa len, toto sme si odkrútili pri každom zube).

Takže tento týždeň je taký celý divoký. Keď má horúčku, leží, keď mu je dobre, sadá na nový bicykel a bicykluje po dome. Je celkom zábavné, že sa naučil bicyklovať (s pomocnými kolieskami, samozrejme) v medzičasoch, kedy práve neumiera od bolesti zubov a horúčky. Niektorí mi vravia, že na bicykel je to ešte skoro, že až o rok som mu ho mala dať. Ale pánko má na ulici o rok starších kamarátov a keď videl, že poniektorí z nich to už vedia, vypýtal si bicykel, mama s ockom ho kúpili, pánko si sadol a za dva dni šľapal.
Tak asi nie je skoro. Ja sa tak teším, že pôjdeme pekne spolu na bicykloch - každý na svojom, až ma trasie. Musím počkať, kým mu prejde tento hnusný zubový stav, a potom sa pôjdeme voziť s vetrom vo vlasoch. Teda iba v mojich, Miša sme ostrihali.