Môj plán:
Večer pôjdem najneskôr o 22:00 spať, aby som ráno bola fresh.
Dám si budík na 6:00, aby som pripravila seba, urobila Mišovi raňajky a keď vstane, stíham v pokoji poriešiť jeho, lebo o 9:00 mi ho príde postrážiť sestra.

Realita:
Spať som šla o 00:30, lebo som čumela do mobilu a spať sa mi nedalo. Keď som konečne zaspala, zobudil sa Mišo, lebo má sople a nedá sa mu dýchať a to ho budí.
Tak som sa teda presunula do postele k nemu a celú noc som mu fúkala nos.

Keďže som spala v jeho izbe, môj budík a aj mobil ostali v spálni a ja som ich nepočula. A teda sme zaspali. Začitok dobrý, všetko úplne proti môjmu plánu.

8:00 - Mišo hovorí: “Mami, už chcem vstávať!”
8:00 - vyletím z postele, behám po dome a hľadám hodiny, nech tuším, aký veľký problém mám
8:01 - chytila som jemný záchvat paniky
8:02 - zapínam difuzér a lejem doňho všetky upokojujúce oleje
8:03 - okamžite si letím nalepiť pod oči gélové vankúšiky proti opuchom
8:04 - meriam Mišovi teplotu - nemá, chvalbohu. Prvý úspech. Šupnem ho na gauč pod deku a pustím mu rozprávku
8:10 - letím do kúpeľne - vidím, že gélové vankúšiky nemajú na moje očné vaky šancu. Nevadí, bojujem korektorom.
8:12 - Mišo kričí: “Prosím si čajík!”
8:12 - letím mu robiť čajík, sebe rovno robím pollitrovú kávu.
8:15 - návrat do kúpeľne, púšťam podcasty so správami, lebo to, že som na materskej neznamená, že nemusím mať prehľad
8:16 - umývam zuby - prepáčte zuby, dnes som si na kefke navolila program bez masáže ďasien, bude to rýchla trojminútovka
8:19 - Mišo kričí: “Prosím si jogurt!”
8:20 - podávam mu jogurt
8:21 - všimla som si, že mám na topánkach špinavé šnúrky! Rýchlo ich vyvliekam z topánok a dávam ich oprať na 20-minútový program
8:23 - návrat do kúpeľne. Očná linka mi dnes vyšla na prvú, čo bežne ju musím robiť na 5x, lebo vždy si urobím na každom oku inú.
Dobre, úspech číslo dva!
8:25 - špirála, obočko a líčka, nech vyzerám fresh (po príšernej noci so spánkom asi 6x20 minút)
8:30 - s vlasmi sa nemám čas babrať, nahladko do drdola a pol fľašky laku na vlasy. Vyzerám ako unavená prísna učiteľka. Nevadí.
8:35 - Mišo kričí: “Mami, tečie mi sopeľ!”
8:35 - rovno letím, lebo čo naozaj neznesiem na tvári svojho dieťaťa je sopeľ. Blato, fixky, jedlo... nevadí. Ale sople NIE!
8:40 - ešte mu rýchlo dávam cibuľovú štavu s medom na kašeľ.
8:40 - vyberám šnúrky z práčky a dávam ich na 20-minútový program do sušičky.
8:42 - volám sestre, či na mňa nezabudla a je niekde na ceste
8:44 - Mišo ma vyhodil z kúpeľne, lebo potreboval kakať. A potrebuje byt pri tom sám.
8:46 - Mišo kričí: “Som vykakaný!”
8:46- vďakabohu za jeho peristaltiku, vzduchotechniku a rýchle vybavenie vecí
8:47 - rýchlo ho vyzliekam z pyžama a obliekam do teplákov
8:48 - sestra parkuje pred naším domom
8:48 - rovno jej robím kávu, lebo mala hodinu angličtiny a isto vstávala o 6:00 ona. Namiesto mňa.
8:50 - už sa s Mišom hrajú
8:50 - robím si ešte jednu malú kávu
8:52 - dávam si druhú vrstvu deodorantu. Lebo treba.
8:55 - obliekam sa ja na pohovor
8:58 - dávam sestre posledné inštrukcie
9:00 - vyberám šnúrky zo sušičky a rvem ich do topánok
9:05 - sadám do auta a letím do Bratislavy na pohovor.

Na prístavnom moste je jemná kolóna, nevadí, lebo mám krásny čas a všetko stíham v pohode aj s kolónou. Počúvam Funko, konečne som si vydýchla a normálne v aute relaxujem. Pohovor bol veľmi príjemný, trval skoro hodinu a dobre mi tam bolo. Lebo som IBA sedela a IBA rozprávala. Áno, šla som si na pohovor oddýchnuť.

Nikdy som neverila, čo jedna žena - matka dokáže urobiť za hodinu. Kedysi by som na toto celé, aj bez Miša, potrebovala dvakrát toľko času.

A áno, počas tej šialenej rannej hodiny som stihla dať videohovor s mojou maminou o tom, že jej milovaný vnúčik nemá horúčku a je ok. A áno, ešte som počas tej šialenej rannej hodiny stihla Mišovi navariť polievku. A áno, ešte som si počas tej šialenej rannej hodiny s Mišom stihla zatancovať dve pesničky Mira Jaroša, lebo chcel.

Mama stihne všetko na svete! Lebo mama je úžasná a dokonalá multitaskingová kráľovná. A teraz prosím všetky ženy, čo toto čítate, dajte to prečítať aj svojim mužom. Len tak, aby nemali čas sa nudiť.

Lubica “Buba” Lettrichova